Najväčší hudobný slovenský festival Pohoda

Festival Pohoda založili Michal Kaščák a Mário Michna v roku 1997. Podujatie vzniklo  ako stretnutie priateľov na futbalovom ihrisku v Trenčíne. Na prvom ročníku hralo osem skupín na jednom pódiu. V roku 1998 sa festival  v areáli  Pod Sokolicami a rok neskôr sa stal dvojdňovým festivalom. V roku 2000 sa podujatie konalo už na trenčianskom výstavisku a zvýšil sa aj počet scén, pribudla literatúra a vážna hudba. Od roku 2004 sa festival koná na trenčianskom letisku, vždy druhý júlový víkend.

Okrem hudobných vystúpení sú pripravené aj  atrakcie, literárne besedy, divadelné predstavenia, tanečné workshopy, diskusie, či čitáreň. Festival Pohoda je orientovaný aj na rodiny s deťmi.

V areáli sú pripravené stanové tábory s kompletným príslušenstvom aj stánky s občerstvením. Podujatie je ekologické, používajú sa zálohované poháre, kompostovateľný riad a samozrejme aj šetrné toalety.  V blízkosti areálu  je parkovisko a  z Trenčína premáva aj kyvadlová doprava. Kapacitu má až 30 000 návštevníkov. 

„Pohodu sa snažíme robiť s rovnakým prístupom, ako keď pozývate niekoho k sebe domov na návštevu. Chcete, aby sa u vás cítil dobre, aby mal dobrý program, aby si mal kde sadnúť a ak chce, aj kde prespať, pripravíte dobré jedlo a pitie a urobíte všetko pre to, aby sa cítil dobre aj v kúpeľni či na záchode. Potom môžete počúvať dobrú hudbu, tancovať, pozerať filmy, debatovať o radostiach i problémoch,“ povedal Michal Kaščák.

Nová mravnosť, bude témou Divadelnej Nitry

Festival  Divadelná Nitra prispieva k medzinárodnej kultúrnej výmene a rozvoju vzájomných stykov a prezentácii rôznych druhov umenia. Zahraničné  súbory sa na podujatí medzinárodného festivalu Divadelná Nitra majú možnosť prezentovať a dostať európskeho povedomia.

Medzinárodný divadelný festival Divadelná Nitra chce prostredníctvom umenia zo zahraničia obohacovať kultúru ponuku Slovensku. V roku 2020 pôjde už o 29. ročník festivalu.  Uskutoční sa od 25. do 30. septembra 2020.

Témou medzinárodného festivalu Divadelná Nitra bude v roku 2020 nová mravnosť. Na projekte budú spolupracovať Dublin Theatre Festival v Írsku , Plesni Theatre Ľubľana v Slovinsku a Centrum Buda v belgickom Kotrjiku.  V máji 2019 zverejnili organizátori výzvu a zapojilo sa 11 umeleckých zoskupení. Umelecký tím začal inscenáciu pripravovať vlani  v novembri. Premiéra sa uskutoční na festivale v septembri.

Požiadavkou organizátorov  je participatívny charakter so zapojením publika. Ide o kľúčový výstup projektu BeSpectACTive!, Asociácia Divadelná Nitra sa do neho zapojila koncom roka 2018. Náklady na scénické dielo budú 20-tisíc eur.

 „Výzva je určená umelcom, ktorí chcú prekročiť hranice Slovenska,“ povedala manažérka projektu BeSpectACTive! Anna Šimončičová, s tým že sa zaväzujú podporiť aj prezentáciu inscenácie v zahraničí a plánujú pozvať na festivalovú premiéru približne 30 reprezentantov významných európskych kultúrnych domov a podujatí.

Asociácia Divadelná Nitra, ktorá festival organizuje sa aj v ďalších projektoch venuje prezentácii umenia, umeleckej reflexie, organizuje diskusie a aj neformálne vzdelávanie.

EKOfest v Trnave

V kine Hviezda a v Kamennom mlyne v Trnave sa tento rok v júni uskutoční už 13. ročník Ekofestu. Zároveň v meste otvoria trnavské leto. Ako sprievodný program je pripravená aj jazda na bicykloch a kolobežkách zelenou Trnavou – PSA TT-inline! Pripravené sú aj koncerty M BijouTerrier, King Shaolin či punkovej legendy Zóna A.

Návštevníci EKOfestu na kúpalisku Kamenný mlyn si budú môcť zahrať aj petang, kolky, plážový volejbal, stolný futbal, či sa budú môcť okúpať a zaplávať si bazéne. Vstup na kúpalisko bude pre návštevníkov EKOfestu bezplatný po preukázaní sa platnou vstupenkou, alebo náramkom z EKOfestu.

V stánkoch bude na návštevníkov čakať aj občerstvenie, nápoje sa budú čapovať do zálohovaných pohárov.

 EKOfest vznikol v Trnave v roku 2008  ako benefičný environmentálny open-air festival. jediný svojho Výťažok z festivalu je každoročne venovaný na životné prostredie, najmä na výsadbu zelene v meste.

Podujatie je zamerané na zlepšenie stavu životného prostredia, rozšírenie zelene,  vytváranie  zdravších a ekologickejších podmienok v meste Trnava. Organizátori chcú tiež dostať do povedomia zodpovednejší vzťah k prírode,  k životnému prostredie a tiež podporiť zastavenie znečisťovania vzduchu, vody i pôdy. EKOfest sa doposiaľ môže pochváliť až  približne 25- tisícmi návštevníkov, vystúpilo na ňom 80 kapiel, odpremietali 120 filmov, konalo sa 23 výstav a 35 prednášok s environmentálnou tématikou. Z výťažku z festivalu sa podarilo získať prostriedky na výsadbu takmer 400 stromov a kríkov.

Putovné kino každé leto prináša Bažant kinematofraf

Bažant kinematograf je putovné„open-air kino“.  Organizátori sľubujú svetové filmové zážitky pod holým nebom. Festival existuje od roku 2003 a predstavenia navštívi  každoročne  okolo 50 000 divákov.

Počas letných prázdnin sa dva putovné kinematografy zastavia na viac ako tridsiatich  miestach, zastávky trvajú štyri až päť dní, večerná projekcia je zložená z jedného krátkeho a jedného celovečerného českého alebo slovenského filmu.

Projekciu filmov zabezpečujú dva štýlové retro-autobusy typu Škoda RTO, ktoré sú prispôsobené na profesionálnu kinoprojekciu. Z autobusu sa premieta na mobilné kino plátno, ktoré sa rozkladá približne dvadsať metrov pred autobusom. Diváci sedia vonku medzi autobusom a plátnom. Jedno premietanie môže vidieť až do 1 300 divákov.

Od roku 2011 premieta aj Letné kino Bažant Kinematograf na Magio pláži v Bratislave. Ponúka výber z domácich aj zahraničnej filmovej produkcie. Premieta sa počas piatich letných týždňov päťkrát do týždňa. Pripravené sú filmy z aktuálnej produkcie a aj rôzne tematické cykly. Projekcie sa uskutočňujú z premietacieho auta IVECO Daily, prerobeného na profesionálnu kino a videoprojekciu, na veľkorozmerné „nafukovacie“ premietacie plátno. Letný Kinematograf pripravuje spoločnosť PubRes s.r.o. v koprodukcii so spoločnosťou KINEMATOGRAF, s. r. o. a v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko, a.s. pod názvom Bažant Kinematograf.

Najstarší slovenský festival je Art Film Fest

Art Film Fest je najstarším slovenským festivalom. Jeho vznik inicioval filmový Peter Hledík, ktorý je jeho umeleckým riaditeľom. Prvý ročník sa uskutočnil 14. júna 1993 v Trenčianskych Tepliciach. Premietalo sa iba v jednom kine s kapacitou dvesto divákov. Neskôr sa rozšíril aj na Trenčín. V roku 2009  ho navštívilo až 25 tisíc divákov. Od  roku 2016 sa festival koná v Košiciach. Divákom ponúka populárne známe filmy aj neznámu produkciu.  Festival má aj sprievodný program zameraný na hudbu, výtvarné umenie,  prednášky a diskusie. Každoročne privíta desiatky filmového sveta zo Slovenska aj zahraničia.

„Práve na začiatku 90. rokov zanikali filmové štúdiá na Kolibe, rapídne ubúdali finančné prostriedky na slovenskú kinematografiu a filmy sa prestali nakrúcať. Artfilm chcel teda suplovať živú kinematografiu,“ povedal Heldík.

Tento rok sa uskutoční od 19 do 27. júna už 28. ročník. Program ponúkne najnovšie filmy so svetovej kinematografie aj slovenské diela.  Bude mať dve súťažné sekcie: Medzinárodná súťaž hraných filmov a medzinárodná súťaž krátkych filmov je určená krátkometrážnej tvorbe všetkých žánrov.

Porota Medzinárodnej súťaže hraných filmov udeľuje ceny Modrého anjela za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepší ženský herecký výkon, najlepší mužský herecký výkon.

Prihlasovanie filmov do súťažných sekcií 28.ročníka  organizátori spustili 20. januára.

Prednáška o erekci

Snáď každý muž sa v živote čeliť slabému erekciu. Teda že váš penis nefunguje alebo nechce fungovať ako očakávate. Zistiť príčiny nie je vždy jednoznačné a zvyčajne je potrebné sa dlhšie zamyslieť. Aj tom bola prednáška “Ako poraziť erekciu” v bratislavskom Europeu. Zaujíma bola hlavne účasť, kedy zhruba tri štvrtiny poslucháčov boli ženy. Muži sa zrejme zdráhajú takéto akcie navštevovať. Akcia je putovná a ďalšie prednášku môžete zastihnúť v septembri v Banskej Bystrici. Celá akcia sa niesla v duchu diskusie troch odborníkov urológov. Jeden akademik, jeden doktor z nemocnice a jeden lekár s vlastnou praxou.

Dvojhodinová diskusia sa dá rozdeliť do troch panelov.

Prvý bol všeobecný, zameraný na pôvod problémov s erekciou. Dopodrobna bolo vysvetlené, prečo stres pôsobí na tvrdosť i výdrž. Ako negatívne ovplyvňuje chuť na sex napríklad životospráva a zdravotný stav. A nevyhli sme sa ani vplyve drog či pozerania sa na porno. Sledovanie porna je vôbec veľký fenomén posledných rokov a všeobecne smeruje k tomu, že mužom klesá sexuálny apetít. Ak sa môžu prakticky kedykoľvek pozrieť na atraktívnu ženu v akejkoľvek sexuálnej polohe a pri tom masturbovať, doma už nemajú chuť na milovanie s menej atraktívnou partnerkou. Zvlášť keď nechce prevádzkovať sexuálnej aktivity ktoré sú v porne bežné.

V druhom bloku sa diskutovalo o možnostiach zlepšenie erekcie. Okrem zdravej stravy, dostatku pohybu bolo venované veľa času rôznym zázračným pilulkám. Tzv. tabletky na erekciu môžu pomôcť prakticky okamžite. Okrem prípravkov viagra, ktorý funguje na chemickej báze a musí byť predpísaný lekárom, existuje veľké druhov tabliet na báze potravinového doplnku. Majú špeciálne zloženie z látok, ktoré nám môžu chýbať v strave a práškom si ich doplníme (zo zaujímavých napr. Kofeín alebo chili). Väčšinou ide hlavne o rozprúdenie krvi a prekrvenie ciev v penise. Výhodou potravinových doplnkov je, že na nich nie je potrebné lekársky predpis a kúpite je voľne a anonymne na internete (navyše existuje veľa porovnávacích webu s tabuľkou na najlepšie tabletky na erekciu). Lekári však podotkli, že u skutočne chorých mužov (lekárom potvrdené problémy s erekciou) prípravok pravdepodobne nebude fungovať. Tu je už nutné navštíviť lekára a nasadiť odbornú pomoc.

Tretí blok venovaný diskusii s účastníkmi bol veľmi výživný. Niektoré otázky boli naozaj veľa intímne a ľudia sa nebáli opýtať na svoj problém. Zaujal nás napríklad otázku mladého človeka, ktorý masturbuje niekoľkokrát denne a nemá potrebu sa zoznamovať so ženami. Je skrátka “vyprázdnený”. Ďalšie dáma sa pýtala, ako má tajne manželovi podstrčiť prášok na erekciu. Inak by sa iste urazil. A mnoho ďalších zaujímavých otázok.

Na Bodies radšej nechajte deti doma

Autori exhibície mŕtvych tiel hovorí o vzdelávaní, odporcovia zas o neetické zarábaní na bez objasnenie otázky, odkiaľ tieto ľudské ostatky pochádza. Pražská výstava Body the Exhibition aj po desiatich rokoch vzbudzuje silné kontroverzné reakcie. Organizácia Ľudské práva bez hraníc teraz rozoslala zhruba 1500 školám list, v ktorom varuje, že telá možno patrí čínskym politickým väzňom. A pridávajú sa k nim aj lekári, politici či právnici. “Celé je to umelo vytvorená kampaň,” bráni sa usporiadatelia.

Odhaľte tajomstvo ľudského tela, lákajú autori exhibície Body The Exhibition konajúce sa od minulej stredy v pražských Holešoviciach. Do Česka doputovala z Las Vegas. “Výstava prevedie svojich návštevníkov fascinujúcim svetom nášho tela a umožní im detailný pohľad hlboko pod kožu od hlavy až k päte,” sľubujú usporiadatelia na reklamných plagátoch i na internete.

Diváci si môžu detailne prezrieť napríklad kostrový systém, svalstvo, reprodukčné orgány, dýchacie orgány či krvný obeh ľudského tela. Všetko pochádza zo skutočných ľudských tiel.

Spor kvôli pôvodu tiel


Nevšedný pohľad na ľudský organizmus vo výstavných priestoroch však už od roku 2007, kedy sa v Česku výstava objavila prvýkrát, sprevádza kontroverzné reakcie zo strany odbornej i laickej verejnosti.

METÓDA plastinace:
Exponáty vznikajú metódou plastinace. Tá konzervuje telo za použitia tekutej silikónovej gumy, ktorá nahradí v ľudskom tkanive tekutiny, a zastavuje tak prirodzený proces rozkladu.

Metódu priniesol nemecký anatóm Günther von Hagens. Jeho patent však už skončil a dnes po svete putuje niekoľko podobných výstav.

Pár dní pred začatím Body The Exhibition v Holešoviciach vznikla výzva, ktorá upozorňuje na údajne sporný pôvod tiel a etická riziká spojené s návštevou výstavy. “Myslíme si, že by školy nemali žiakov brať na takú výstavu,” hovorí pre server Lidovky.cz členka organizácie Ľudské práva bez hraníc Veronika Sunová. S kolegami preto spísali otvorený list, ktorý rozoslali 1500 základným a stredným školám. V ňom zhŕňajú všetky nimi zozbierané informácie, ktoré považujú za otrasné.

Okrem toho spísali tiež petíciu. “Spoločnosť, ktorá stojí za tohtoročný výstavou, má sídlo v Las Vegas v USA, ale vystavovaná telá naďalej pochádzajú z Číny. Českí usporiadatelia výstavy však stále nemajú k dispozícii písomný súhlas darcov tiel ani ich príbuzných, “uvádzajú odporcovia výstavy s tým, že celú záležitosť považujú za alarmujúce.

Môže ísť o čínskej disidentov, varujú odporcovia


“Zdrojom tiel a orgánov pre tieto výstavy sú podľa organizátorov čínskej lekárskej univerzity. Tieto univerzity však získavajú tela od čínskej polície, väzníc a súdov, ktoré sú riadené komunistickou stranou, a medzi telami teda môžu veľmi pravdepodobne byť aj osoby nepohodlné režimu, “zdôvodňujú svoj negatívny postoj.

Usporiadatelia výstavy sa ale od tejto kritiky výrazne dištancujú. “Celé je to umelo vytvorená kampaň s cieľom zviditeľniť sa na našej vzdelávacej výstave,” napísala hovorkyňa spoločnosti JVS Group Květa Havelková.

Doklady dokazujúce totožnosť tiel ale nezverejnila. “Sme viazaní medzinárodnými zmluvami, ktoré nás zaväzujú k mlčanlivosti,” oznámila Havelková a dodala, že výstava neodporuje zákonným predpisom. “A to ako na území Slovenskej republiky, tak v USA, odkiaľ sme ju zapožičali. Preto je z našej strany akákoľvek kritika zo strán jednotlivcov alebo organizácií neopodstatnená. “

Lenže práve tým si autori petície a kritici výstavy nie sú tak úplne istí a v tejto súvislosti spomínajú občiansky zákonník. Oháňa sa aj návrhom novely zákona o pohrebníctve. “Je zakázané ukladať a vystavovať nakonzervovanie alebo nabalzamovaná ľudské telá najmä za komerčným účelom, pokiaľ s tým zosnulý za svojho života nesúhlasil,” citujú autori petície zo snemovniho tlače, ktorý je aktuálne rokuje. “Výstava končí pár dní pred platnosťou zákona, ale bolo by etické súhlasy doložiť, pokiaľ existujú,” píše vo výzve Sunová a jej kolegovia.

Sťažujú sa potom aj na samotný fakt, že sú plastinovaná mŕtve telá, vrátane orgánov, vystavovaná za komerčným účelom. “Česká republika je účastná Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi. Ak sa tvorcovia výstavy obohacujú na vystavovanie odňatých orgánov, Česká republika by nemala kultúrno podobné aktivity podporovať, “kritizujú autormi výstavy.
Nie sú jediní, kto proti výstave hlasno broja. So začatím pražskej výstavy 22. februára sa totiž vášnivá diskusia, ktorá prebiehala už pred desiatimi rokmi, rozhorela nanovo. A otvorenie brán výstavné haly sprevádzali i vonkajšie protesty.

Rieši sa najmä právna otázka. Ministerstvo pre miestny rozvoj, do ktorého gescie spadá pohrebníctvo a nakladanie s ľudskými ostatkami, uvádza, že je potrebné vychádzať z občianskeho zákonníka. “Ten stanovuje, že mŕtve ľudské telo sa nikdy nestane exponátom, teda vecí v právnom zmysle. Ani počas výstavy. Ide o ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka, ktoré nepripúšťa žiadnu výnimku, “hovorí hovorca rezortu Vilém Frček.

Jedným dychom ale dodáva: “Pri doterajšie špeciálne zákonnej úprave pohrebníctve však nie sú podľa nášho názoru vytvoriť právne podmienky potrebné pre účinné uplatnenie sťažností vedúcich k zákazu alebo obmedzeniu konania obdobných výstav.”

To by mohla vyriešiť novela zákona o pohrebníctve, ktorú práve ministerstvo vedené Karlou Šlechtová (ANO) pripravilo. “Vystavovať nabalzamovaná mŕtve ľudské telá po prijatí tohto vládneho návrhu novely zákona o pohrebníctve nebude dovolenke bez informovaného súhlasu týchto vystavovaných osôb za ich života. Vystavovateľmi pri porušení tejto povinnosti hrozí administratívne trest, “vysvetľuje Frček s tým, že s účinnosťou novej právnej úpravy sa počíta na jeseň roku 2017.

K protestom sa opakovane pridala napríklad Česká anatomická spoločnosť. Jej predseda Ondřej Naňka na adresu autorov výstavy odkázal: “Česká legislatíva jednoznačne vylučuje použitie tela zomrelého ako zdroja finančného prospechu fyzických alebo právnických osôb.”

Voči usporiadateľom sa vymedzila aj organizácie Liga ľudských práv združujúca právnikov či mestská časť Praha 7, na území ktorej sa akcia koná. Jej zastupiteľ Jan Čižinská odmietol akciu udeliť záštitu. “Nemám nič proti pitve, ale protestujem proti predávanie lístkov na pitvu. Nemám nič proti výskumu alebo používanie pozostatkov vo vzdelávaní, ale mám problém s tým, keď je to za peniaze. V praxi táto akcia vzbudzuje senzáciu práve preto, že tam sú vystavené ľudské telá. Keby to bola plastová tela, tak je to niečo iné, “vysvetlil svoj odmietavý postoj.

Tým výpočet kritikov nekončí. O kontroverziu spojené s výstavou Body The Exhibiton svedčí aj vyjadrenie prezidenta Českej lekárskej komory. “Podľa môjho názoru nejde o nič iné než o kolotočovú atrakciu. Vedomie, že si prezerá telá kedysi živých ľudí, vzbudzuje u časti návštevníkov pocity, mrazenie v chrbte ‘, čo zvyšuje komerčné atraktivitu výstavy. Ak by nešlo o peniaze, ale o popularizáciu vedy a vzdelávania, stačili by plastové modely, prípadne 3D animácie, “povedal Milan Kubek.

O pôvode preparátov ale nemá informácie. “Považoval by som však za samozrejmé, že organizátori výstavy sú schopní jednoznačne doložiť, že ide o telá dobrovoľných darcov, ktorí boli informovaní o plánovanom spôsobe využitia svojich pozostatkov. V opačnom prípade by samozrejme nemala byť výstava v demokratickej krajine povolená, “povedal ďalej prezident komory. Už v minulosti sa proti výstave postavili aj niektorí členovia KDU-ČSL.

Predaj celého tela za 1,7 milióna korún


Exponáty vznikajú metódou plastinace. Tá konzervuje telo za použitia tekutej silikónovej gumy, ktorá nahradí v ľudskom tkanive tekutiny, a zastavuje tak prirodzený proces rozkladu. Metóda kontroverzného nemeckého preparátor mŕtvol Gunthera von Hagens, ktorý je známy výstavami tiel naaranžovaných do rôznych pozícií, vyvolala už v roku 2010 kritiku.

Vtedy totiž Hagens predstavil svoj plán, že začne predávať ľudské mŕtvoly na internete. Jeho zámer hojne kritizovali nemeckí biskupi. Označili ho za neetický. Vynálezca metódy plastinace ponúkal celé telo iba vedcom a lekárom, a to za 69 615 eur (1,7 milióna korún), torzo za 56 644 eur (1,4 milióna korún) a hlavu za 22 015 eur (540 tisíc korún).

Zdroj: https://www.lidovky.cz/domov/mrtva-tela-na-vystave-neukazujte-zakum-mohou-byt-cinskych-veznu-vyzvali-odpurci-1500-skol.A170224_171030_ln_domov_sk

4 + 4 dôvody, prečo (ne) vyraziť na hudobný festival Hrady CZ

Putovné festival Hrady CZ sa prehupol do druhej polovice. Čo vám na zostávajúcich zastávkach akciu spríjemní a čo vás naopak zrejme rozladí?

+ Čechy krásne, Slovensko moje
Jeden z najsilnejších argumentov, prečo na akciu vážiť cestu, nájdete už v jej názve. Len máloktorý domáci festival sa môže chváliť atraktívnejším prostredím než Hrady CZ. Scenérie piatich českých a troch moravských hradov, u ktorých sa open-air počas prázdnin vystrieda, dodáva hudobnému zážitku (najmä pri západe slnka) na romantickosti. Niektoré lokality sa síce kvôli rastúcemu záujmu divákov a tým aj nutnosti zväčšiť areál museli presunúť ďalej od hradu, jedinečná atmosféra sa však zatiaľ nevytratila.

– Risk je / nie je zisk
Vízia usporiadateľov, ako robiť úspešný festival, je nekomplikovaná a čitateľná: každý rok pozvať špičku českého a slovenského popu a rocku, ako sú Chinaski, Mandrage, Tomáš Klus alebo Anna K. Jasne nastavená stratégie postaviť line-up na osvedčených a populárnych menách, ktorá na nás celoročne útočia z celoplošných rádií a popredných priečok viac či menej pochybných ankiet, sa festivalovému tímu evidentne vypláca. Iste, fanúšikov, ktorých záujem o hudbu začína a končí práve u vyššie spomínaných umelcov, je u nás stále dosť. Ak však radi objavujete nové mená, téhle akciu sa radšej zďaleka vyhnite

+ Nielen hudbou žije festivalový človek
Organizátorom sa podarilo zariadiť pre návštevníkov festivalu voľný vstup na prehliadkovej trasy jednotlivých hradov. Táto možnosť síce platí len v sobotu, aj tak ponúka kultúrne rozptýlenie a v prípade horúceho počasia tiež príjemné ochladenie medzi chladnými múrmi. Na Švihov využilo sprievodkyňa hradu túto možnosť niekoľko stoviek ľudí a všetky sobotňajšej prehliadky hlásili plno. Na tomto hrade dokonca krátko pred termínom festivalu organizovali svadbu páru, ktorý sa zoznámil na jednom z predchádzajúcich ročníkov festivalu práve na Švihov …

– Moja jediný prianie je opakovanie. Alebo nie?
Kým text piesne Opakovanie z dielne Tata Bojs “Moja jediný želanie je opakovanie” je nadsázka a zábava, skoro až obsesivní opakovaní dramaturgie Hradov CZ príliš zábavné nie je. Stačí sa totiž pozrieť niekoľko rokov naspäť a zistíte, že v line-upu sa točí stále tá istá mená. Vari u nás nie sú od Aše po Jablunkov viac než dva tucty kapiel?

+ Na karneval nemusíte do Ria
Predveďte svoju nápaditosť a vyrobte si masku! Dostanete darček, môžete si zaexhibovat na pódiu a treba vyhráte niektorú z cien. Obľúbená a tradičné festivalová kratochvíle sa odohráva vždy v piatok večer.

– Odpočinok, potom až muzika
Ak by sa volil titul “najlenivejší festival”, Hrady CZ by veľmi pravdepodobne obsadili jednu z horných priečok. Stačí sa počas dňa rozhliadnuť po areáli – okrem stoviek najaktívnejších fans, ktorí vydávajú energiu pred pódiom, je väčšina návštevníkov rozosiata po areáli na dekách, hrá karty, číta si alebo spí. Prinajmenšom popoludňajšie sety tak pôsobí, ako by sa sem jazdilo v prvom rade oddýchnuť a muzika bola k tejto nenáročnej činnosti obyčajnou kulisou. Tento fakt potvrdzuje aj Honza z Vodňany, respondent na prednosti a slabiny festivalu: “Štvú ma ľudia. Neviem, čo tu robia, ale vôbec to nevyzerá, že prišli na hudobný festival. “

+ Pohodlie v areáli
Mnoho návštevníkov vyzdvihuje pohodlné riešenie festivalovej plochy. Dve pódia vedľa seba znamenajú úsporu času, ktorý nemusíte tráviť prechádzaním medzi pódiami, ako je to bežné inde. (Nielen) na Švihov taktiež svahovitý terén zabezpečuje pohodlný výhľad z akéhokoľvek miesta v areáli. Pohoda a pohodlie ako pozitívne aspekty zaznievali často aj z úst divákov. Jednu zo svetlých stránok festivalu dopĺňa Dan zo Strakoníc: “Je tu celkom čisto, často tú chodia usporiadatelia a zbierajú odpadky.”

– Voda? netreba
Medzi obligátnymi náreky nad čistotou toi-toiek boli tento rok na Švihov počuť aj sťažnosti na nedostatočné zásobenie štandardného stanového mestečka vodou. “Vstali sme v deväť, išli sme si pre vodu na vyčistenie zubov a ten obrie barel bol Prázdnej. Tak sme si chceli skočiť pre vodu len do téglika do VIP hradného kempu a tam nás vôbec nepustili, “podelila sa o nepríjemné sobotňajšej prebudení Bára z Českých Budějovíc. Honza z Kdyně pri Domažliciach si ďalej posťažoval na malý a neprehľadne riešený priestor pre stanové mestečko.

Skvelé Colors of Ostava 2019

Keď je hudba anglickej kapely The Cure tak temná, prečo je u nej človeku tak dobre? A ak spevák Robert Smith cíti takú úzkosť, prečo sa tvári natoľko slastne?

Ani sobotňajší koncert, ktorým vyvrcholil tohtoročný festival Colours of Ostrava, nenarušil opatrnú výslednicu síl, ktorých vzájomný odpor už štyri desiatky rokov vytvára jednu z najmocnejších príťažlivosťou v rockovej hudbe.

Robert Smith, šesťdesiatročný líder The Cure, prišiel na pódium ako vždy viditeľne v neporiadku: bledú tvár zdôraznený make-upom, vlasy natupírované do tvaru smútočnej vŕby, očné tiene, červený rúž. Všetko vonkajšie atribúty vnútorného nepokoje, ktorý tento muž v čiernom vyzpívává chvejivým, akosi permanentne skľúčeným hlasom.

V nuansách a romantických metaforách rozpráva, ako sa človek zmietaný pochybnosťami, túžbami, úzkosťami či výčitkami dostáva do krehkých stavov. Kedy je sám, iný, vyčnievajúce, “nenormálne”, nezapadajúcu, citovo či spoločensky izolovaný, a tak pre druhé nečitateľný, nepochopiteľný.

Silné slová nabitá emóciami, vytrvalo vzněcovaná gitarami a syntetizátory, sa takto valí k poslucháčom a ti viac nepotrebujú. Smith kvôli nim nebehá po pódiu, neoslovuje je, nezapája do zborových spevov. Ku kúzlu The Cure stačí samotný zážitok, z podstaty intímne, avšak mierou citové investície vťahujúcu.

Tak žili, boli The Cure na tohtoročných Colours of Ostrava. Prišli a proste boli sami sebou, z utrpenia sa ako vždy prehrali k radosti. V tom vnútorným šťastie, ktoré sálalo z Roberta Smitha, sa poslucháči na okamih krásne stratili.

Teda na okamih: štyri Angličania a jeden Američan hrali bezmála Pultr hodiny, najviac zo všetkých účinkujúcich tohtoročného festivalu. Kto je však v Česku sleduje – a že sem pravidelne jazdí od roku 1990, kedy v Prahe koncertovali ako prvá západná rocková kapela od pádu režimu, dokonca skôr ako Rolling Stones na Strahove -, vie, že dve a pol hodiny sú nič.

Pri oboch posledných pražských zastávkach v rokoch 2008 a 2016 mali k dispozícii viac času. Nehovoriac o ich rekordu z Mexika, kde pred šiestimi rokmi hrali nepretržite štyri hodiny a niekoľko minút. Pred koncertom The Cure aby sa človek doma na dlho rozlúčil.

Živé vystúpenia sú dnes pre kapelu dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. The Cure, ktorí tento rok oslavuje 40 rokov od vydania debutového albumu, prešli niekoľkými personálnymi obmenami, mnohokrát sa skoro rozpadli. Momentálne, sužovaní bezprecedentným tvorivým blokom, nevydali dosku už 11 rokov. O to intenzívnejšie koncertujú.

Roku 2012 s príchodom gitaristu Reevesa Gabrelse ustálili zostavu. A Ostrava môže dosvedčiť: hoci sa to po desiatkach rokov zdá nepravdepodobne, momentálne sú The Cure vo vrcholnej, snáď až historické forme.

Postupujúci roky im želajú. Tento rok boli uvedení do Rokenrolovej siene slávy, po štvrťstoročí sa vrátili na anglický festival Glastonbury a nedávno pred kamerami absolvovali obrie koncert v londýnskom Hyde Parku, ktorý premietala aj česká kina.

To všetko asi prispelo k tomu, že cena The Cure stúpla natoľko, až sa teraz s honorárom v poriadku vyšších stoviek tisíc eur stali najdrahšími interpretov v osemnásťročnej histórii Colours of Ostrava.

Urobili všetko pre to, aby si ho zaslúžili. Na festivale uviedli 27 skladieb krásne ilustrujúcich, ako do štadiónových rozmerov vyrástla kapela dlho označovaná za novú vlnu, alternatívu zvolená vo punku, psychedelického rocku, ale rovnako tak inšpirovaná citlivým pesničkárom Nickom Drakom alebo teatrálnym rockom Davida Bowieho.

The Cure mávali temnejšie obdobie, vždy ale tiež doviedli napísať hit: ten najstarší, Boys Do not Cry, pochádza z roku 1979. Pieseň o tom, ako človek prestáva usilovať o znovunájdenie stratenej lásky a “len sa smeje, skrýva slzy v očiach, pretože chlapci neplačú “, ostravský koncert samozrejme zavŕšila.